S p r a v o d a j
STRANA 1
2. číslo 5. ročník - 11. decembra 2011
V
druhom polroku sa v našej far-
nosti udiala zmena na poste
kaplána. Odišiel Jozef Pajerský
a štafetu 1. júla prevzal nový kap-
lán Ján Behula. Za toto obdobie ho
už mnohí z nás trochu spoznali zo
spoločných stretnutí či z osobného
rozhovoru, všimli si jeho výrečnosť i
zápal pri homíliách, mali možnosť z
jeho rúk prijať sviatosti. Od leta sa u
nás udomácňuje, zapája do pasto-
račnej služby a odkrýva tvár farnosti
i farníkov. My sa v tomto rozhovore
pokúsime poodkryť jeho tvár, na-
zrieť do jeho osobného sveta, pred-
staviť jeho rodinné korene i duchov-
nú formáciu.
Odkiaľ pochádzate, pán kaplán, kde
máte svoj domov?
Narodil som sa 14. 12. 1979 v Le-
viciach v tekovskom kraji. Pochá-
dzam z kresťansky založenej rodi-
ny. Obaja moji rodičia sú teraz už
na dôchodku. Otec Pavol pracoval
ako historik v Tekovskom múzeu
v Leviciach, po ňom som zdedil lás-
ku k dejinám a historickým vedám,
mamička Helena bola zdravotná
sestra, ale väčšinu života venovala
výchove svojich detí – mňa a môjho
staršieho brata Petra, dnes strojné-
ho inžiniera. Vyrastal som obklope-
ný ozajstnou láskou. Moji rodičia sa
aj v čase totality snažili viesť aktív-
ny kresťanský život a stretávali sa
v malých rodinných spoločenstvách
sprevádzaných kňazmi, z ktorých
niektorí v tej dobe nemali štátny
súhlas a podľa svojich možností
sa snažili čo najviac slúžiť aj v na-
šej farnosti. Rodičia ma od detstva
viedli k modlitbe, čítaniu Svätého
písma a k uvažovaniu nad ním. To
sa prirodzene prejavilo aj v mojom
aktívnom prístupe k sviatostnému
životu. V čase dospievania som
sa vďaka nim dostal do kontaktu s
kňazmi, ktorí sa venovali mládeži
a povzbudzovali nás zároveň za-
pojiť sa do tejto služby. Rodičia boli
tolerantní a nikdy nezasahovali do
výberu môjho povolania.
Kedy ste pocítili túžbu stať sa kňa-
zom? Kto vás viedol za jej naplne-
ním?
Prispelo k vášmu rozhodnutiu aj ro-
dinné prostredie?
O kňazskom povolaní som ako-
si spontánne začal uvažovať ešte
v detstve. Je to tajomné, nezaslú-
žené Božie volanie, ktoré sa preja-
vuje túžbou, ktorú nedokáže naplniť
nič iné, iba Boh. V detstve som sa
často doma hrával na sv. omšu. Táto
túžba počas základnej školy i počas
gymnaziálnych štúdií neprestávala,
ba stále rástla, hoci som spoznal aj
množstvo skutočne dobrých dievče-
niec i krásu vzťahu. Ku koncu štúdia
na strednej škole som bol už rozhod-
nutý ísť študovať teológiu, ale kňaz,
ktorý ma duchovne sprevádzal mi
poradil, aby som svoje rozhodnutie
ešte upevnil a pred nástupom na
štúdiá si vykonal vtedy dvojročnú
civilnú vojenskú službu. Podarilo sa
mi vybaviť si civilnú vojenskú služ-
bu na fare, za čo som Bohu veľmi
vďačný.
Čo pokladáte v štúdiu teológie za
najdôležitejšie. Kde ste prežívali
roky štúdia?
V Jubilejnom roku 2000 som nastú-
pil do seminára a na štúdium teoló-
gie na RKCMBF UK v Bratislave,
ktoré som ukončil v roku 2006. Bol
to požehnaný čas teologickej prí-
pravy a seminárnej formácie. Ako
zhrnutie toho, čo mi počas nej Boh
doprial spoznať a naučiť sa, som si
za svoje kňazské heslo zvolil slová
žalmistu: „Hľa prichádzam, Pane,
chcem plniť tvoju vôľu.“
Naša farnosť je už štvrtou zastávkou
vo vašej kaplánskej službe, ako ste
prijali túto zmenu?
Kňazom som 5 rokov. Počas kňaz-
skej služby ma osobitným spô-
sobom sprevádza Panna Mária,
pretože Boh viedol moje kroky ma-
riánskymi farnosťami. Mojou prvou
kaplánkou bola Trnava – „Hrubý
kostol“ s milostivým obrazom Panny
Márie Trnavskej. Po nej nasledoval
kostol Panny Márie – kráľovnej ro-
diny v Bratislave – Novom Meste
s krásnym spoločenstvom rodín aj
mládeže, potom kostol Nanebo-
vzatia Panny Márie v Šamoríne a
napokon kostol Svätej rodiny v Pe-
tržalke. Všetky doterajšie pôsobiská
sa vyznačujú živými spoločenstvami
veriacich, činorodými kňazmi, kde
môžem získavať skúsenosti i nád-
herné zážitky.
Cítite sa u nás ako v rodine?
Do Farnosti Svätej rodiny som pri-
šiel jednak s radosťou, pretože stále
cítiť, že od návštevy blahoslaveného
Sv. otca Jána Pavla II. je to milosti-
vé miesto, ale aj s určitými obavami,
ako zvládnem požiadavky takej veľ-
kej, stále sa ešte tvoriacej a rastúcej
farnosti. V pastoračnej činnosti mi
veľmi pomáha náš duchovný otec
pán farár Jozef Dúc, ktorý svojimi
skúsenosťami, radami, no najmä
zápalom a nesmiernym optimizmom
ma usmerňuje a vedie, aby som
dôstojne zvládal všetky povinnosti
a našiel si čas na oddych i formáciu.
Do života farnosti i jeho osobitostí
ma podrobne zasvätil aj predchá-
dzajúci kaplán a priateľ Jožko Pajer-
ský. Bez zveličenia môžem povedať,
že sa tu cítim ako v rodine. Zoznámil
som sa s jednotlivými spoločenstva-
mi farnosti a som rád, že všetci ma
prijali s otvoreným náručím. Pomaly
začínam vnímať záujmy a potreby
mladých, rodín či seniorov.
A Vaše ďalšie plány?
Tie sú spojené s pastoráciou a služ-
bou veriacim. Stále viac si uvedo-
mujem, že bez Boha nemôžem
urobiť absolútne nič. On je ten, ktorý
sa zmocňuje ľudských sŕdc, pou-
žijúc niekedy aj ťažkopádne a pre
nás nepochopiteľné nástroje vtedy,
kedy chce a tak, ako chce. Preto sa
chcem čo najviac snažiť objavovať
Boží plán a plniť Božiu vôľu – tak,
ako to len viem a dokážem, stotož-
ňovať sa s ním – byť „alter Christus“.
Chcem slúžiť členom farnosti ohla-
sovaním Slova a vysluhovaním
sviatostí. Som veľmi rád, že aj tu v
Petržalke sú aktívni veriaci, že je tu
dosť farníkov, ochotných pomáhať
v chráme i podieľať sa na príprave
a priebehu rozličných podujatí. Te-
ším sa na ďalšiu spoločnú prácu a
prosím o modlitby. Všetkým žehnám
a vyprosujem pokoj a radosť v srd-
ciach i v rodinách.
Moja cesta...
Milí farníci,
pred viac ako rokom sme požehnali vý-
stavbu pastoračného centra, na ktoré
sa už zbierame niekoľko rokov. Obrátil
som sa na Vás s prosbou o poskytnutie
finančného daru na dostavbu a sfunkč-
nenie pastoračného centra pri našom
kostole. Na túto moju prosbu ste rea-
govali a prispeli ste svojím milodarom.
Za Vašu štedrosť sa Vám chcem aj to-
uto cestou čo najsrdečnejšie poďakovať
a uistiť Vás, že pri slávení svätých omší
vyprosujem pre Vás i Vašich drahých
hojnosť Božích milostí.
Zároveň mi dovoľte zaželať Vám požeh-
nané prežitie vianočných sviatkov, nech
sa Váš domov naplní láskou a radosťou
z narodenia Božieho dieťaťa.
Spolu s pánom kaplánom vyprosujeme v
modlitbách.
Jozef Dúc, farár
November 2011
Fórum života
Spoločenstvo Kráľovnej rodiny
Poďakovanie Farnosti Svätej
rodiny v Bratislave Petržalke
Ďakujeme, že ste sa zapojili do
projektu Sviečka za nenarodené
deti.
Za 198 sviečok a ďalšie materiály o
úcte k životu ste na ochranu života
obetovali sumu 242,93 €.
Pán Boh zaplať aj za vaše mod-
litby!
V
nedeľu 8. mája 2011 v Kos-
tole Svätej rodiny v Bratislave
–
Petržalke
sa
slávil odpust pri
príležitosti patró-
na
Gréckoka-
tolíckej
farnosti
bl. hieromučeníka
Vasiľa Hopku. Patrón
farnosti „pozeral“
na veriacich zo
svojho veľkého obrazu, ktorý je v
kostole od čias, keď bol spolu so
sestrou Zdenkou na tomto mieste
beatifikovaný. Sv. liturgiu slávil
o. Miroslav Medviď, CSsR spolu s
miestnym farárom o. protopres-
byterom Ľubomírom Matejovičom
a s rímskokatolíckym kaplánom
o. Jozefom Pajerským z Farnosti
Svätej rodiny.O. Miroslav vo svojej
homílii povzbudil veriacich oboch
obradov, aby naďalej budovali
jednotu, po ktorej tak túžil aj bla-
hoslavený Vasiľ. Slová z Ježišovej
veľkňazskej modlitby „Aby všetci
jedno boli!“ (Jn, 17, 21) boli aj jeho
Zo života spolubratov
Odpust Gréckokatolíckej far-
nosti v Bratislave – Petržalke
SPOLOČNÉ DOBRO - SALUS COMMUNIS
