1
S p r a v o d a j
SPOLOČNÉ DOBRO - SALUS COMMUNIS
FARNOSTI SVÄTEJ RODINY
„Žite ako deti svetla!“
Ef 5, 8
1. číslo 9. ročník -
28. júna 2015
Do tejto mladej farnosti som nastúpil v roku 2007 ako druhý farár s úmyslom vo
svojej pastoračnej činnosti napĺňať Kristovo kňazstvo oživené odkazom pápeža
Jána Pavla II., ktorý osobne navštívil Petržalku i našu farnosť a dal nám príklad
ozajstného otcovstva. Som rád, že som mal možnosť žiť i pôsobiť v kňazskej služ-
be za jeho pontifikátu. Svojimi encyklikami a zásadnými postojmi ovplyvnil životy
mnohých ľudí, poznačil chod dejín. Blízky mi bol jeho vzťah k prírode, k horám,
k umeniu a všetkému krásnemu, čo Boh stvoril z lásky k človekovi, ale najmä
jeho sociálne cítenie, keď nezabúdal na biednych a trpiacich. Osobitne rezonuje jeho odkaz adresovaný nám,
Slovákom „Nehanbite sa za evanjelium“, ktorý je inštalovaný v našom kostole. Som veľmi rád, že každý rok sme
si v septembri vo farnosti rozličným spôsobom pripomínali výročie návštevy sv. Jána Pavla II., a tak si neustále
sprítomňovali jeho slová.
V pondelok 1. júna na tradičnom stretnutí farských spoločenstiev sme s prekvape-
ním prijali správu, že náš pán farár Jozef Dúc po ôsmich rokoch svojej pastoračnej
činnosti v našej farnosti od 1. júla 2015 odchádza za farára do Senca, kde začínal
svoje kňazské pôsobenie ako kaplán. Aj keď si všetci uvedomujeme, že kňazská
služba sa neviaže na miesto, predsa sme takúto správu ani vo sne nečakali. Pán fa-
rár zrástol s našou mnohotvárnou petržalskou farnosťou. A tak sme sa ho opýtali,
ako sám reflektuje svoje 8-ročné pôsobenie vo Farnosti Svätej rodiny, ktorá práve
1. júla 2015 si pripomenie 20 rokov svojej existencie.
Tie ste sa snažili presadzovať do života našej petr-
žalskej farnosti. Ako sa Vám tu pracovalo, necháva-
te u nás i v nás výrazné stopy svojej kňazskej služby.
Táto farnosť má svoje špecifiká, ktorými sa líši od
iných farských spoločenstiev. Čo možno považovať za
podstatný rozdiel.
Naša farnosť je veľmi rôznorodá, tvoria ju veriaci
z rozličných kútov Slovenska, ktorí si so sebou pri-
niesli aj svoje zvyky a formy prejavov kresťanského
života. Nuž túto pestrosť vnímam ako dar a oboha-
tenie farnosti, avšak nesmie prekážať jej základnému
poslaniu, je potrebné, aby sa ľudia zjednotili, aby na-
šli prienik záujmov pri slávení nedele a sviatkov i pri
ďalších aktivitách. Farnosť ako rodina rodín má svoju
tvár, ktorú budujú farníci i spoločenstvá. Som rád, že
v tej našej farnosti funguje mnoho spoločenstiev, že
navzájom spolupracujú mladí i seniori, že vedia spolu
sláviť, modliť sa i zabávať.
Asi to nebolo ľahké, pritiahnuť ľudí do kostola, mo-
tivovať mužov i ženy, aby boli ochotní pomáhať pri
dobudovaní kostola i jeho okolia. Veď práve Vašou
zásluhou máme funkčné pastoračné centrum i parko-
visko, ktoré slúži veriacim, no predovšetkým svojím
láskavým prístupom k deťom, mladým i seniorom
ste sa snažili vybudovať farnosť založenú na dobrých
vzťahoch, o ktorých má svedčiť náš kresťanský život.
Máte pocit, že sa naplnilo Vaše predsavzatie?
V zásade áno, no najväčšou prekážkou sa javí anony-
mita ľudí, ktorí síce prídu do kostola, ale sa nezau-
jímajú o život farnosti, neprídu na farské podujatia,
necítia sa tu doma. No mnohí sa s farnosťou zžili prá-
ve vďaka rodinným udalostiam či v rámci prípravy na
prijatie sviatostí, ako je krst, prvé sväté prijímanie či
birmovka. Som rád, že sa napriek ťažkostiam podari-
lo osloviť deti i mladých, ktorí sa podieľajú na živote
farnosti, zapájajú sa do aktivít v kostole i mimo neho,
radi sa stretávajú na púťach, duchovných obnovách,
v zime na lyžovačkách a sánkovačkách, v letných tá-
boroch detí či rodín, kde ich zvyčajne sprevádzam a
spoznávam a podľa možnosti aj formujem. Ak sa to
aspoň trochu podarilo, je to aj vďaka pôsobeniu tohto
milostivého miesta, ktoré je oázou pre každého, kto
cíti potrebu stretnúť sa s Ježišom i s ľuďmi rovnakého
zmýšľania a spoločného vzoru Ježiša Krista. Zázemie
tu majú nájsť ľudia trpiaci rôznymi formami závislos-
ti, ľudia z neúplných či rozvrátených rodín, ktorých je,
žiaľ, v našom sídlisku, veľký počet.
Často ste nás povzbudzovali, aby sme boli vzorom
pre svojich susedov, pre svoje okolie, aby sme boli
citliví k blížnym, tak ako Ježiš a nesúdili nikoho pod-
ľa našich predstáv, ale boli vnímaví k ich potrebám
a ochotní prejaviť pomoc. Osobitne ste aktivizovali
mužov farnosti, svojím príkladom a otvorenosťou ste
si získali mnohých veriacich i hľadajúcich. Aké vlast-
nosti treba pestovať, aby sme budovali Božie kráľov-
stvo, ako ste to neraz požadovali vo svojich kázňach.
Čo odkážete svojim veriacim pri odchode z farnosti.
V prvom rade je to vernosť Kristovi v každej situá-
cii, ochota plniť si záväzky, aj keď si to vyžaduje istú
námahu či obetu. Nezutekať pred ťažkosťami, nebáť
sa ako mnohí pod krížom, ale hľadať nápravu, často
práve v uznaní svojej slabosti, svojich previnení. Tak
sa očistí naše vnútro a otvorí srdce pre Božie účinko-
vanie. Jednoducho žiť život vo vzájomnej úcte podľa
vzoru Svätej rodiny, kde otec, matka i deti majú svoje
miesto. Osobitne sa obraciam na svojho patróna sv.
Jozefa, ktorý bol starostlivý, spravodlivý, ale i veľmi
citlivý a nežný. Preto iste neodmietne naše prosby a
dokáže pomôcť a ochrániť naše rodiny tak, ako sa ot-
covsky postaral o Ježiša a Máriu. Ale očakáva od nás
iniciatívu, v pokore presadzovať kresťanské princípy
do života a byť Bohu vždy k dispozícii ako jeho pre-
dĺžená ruka.
Osem rokov intenzívneho účinkovania v tejto farnosti
bolo poznačených úsilím sprostredkovať Božie slovo
v duchu harmónie medzi slovami a skutkami. Akým
mottom sa riadite, pán farár?
Dôležitú úlohu v kňazskej službe zohráva rozhodnutie
bezvýhradne slúžiť Bohu i ľuďom, preto s pokorou
prijímam rozhodnutie otca arcibiskupa a končím svo-
je pôsobenie v nádeji, že naše kontakty sa neprerušia,
že zostávam stálou súčasťou Farnosti Svätej rodiny.
Všetkých farníkov ubezpečujem o svojich modlitbách,
vyprosujem stálu ochranu našich nebeských patró-
nov, prehĺbenie viery, nádeje a vzájomnej lásky v ro-
dinách i vo farskom spoločenstve. A život podľa evan-
jelia v duchu odkazu Ján Krstiteľa: „Ja musím ubúdať,
aby On mohol rásť.“
Spracovala: Jana Pekarovičová
Sv. don Bosco raz povedal: „
Mnoho
ľudí bude zatratených nie preto, že sa
spovedali, ale preto, že sa spoveda-
li zle
.“ Nasledujúce body vám, milí
farníci, preto môžu byť dobrou po-
môckou k vykonaniu dobrej sviatosti
zmierenia:
1. Nezanedbávaj prípravu!
Príprava je polovica úspechu. Mnoho
ľudí sa spovedá povrchne, pretože
nepoznajú svoje vnútro a vôbec si
nespytujú svedomie. Sv. Ján Vianney
hovorí:
„Spytovanie svedomia má byť
starostlivým skúmaním všetkých hrie-
chov, ktoré človek spáchal od sv. krstu
alebo poslednej spovede.“
2. Udržuj vnútornú kultúru sviatosti
zmierenia
Pri spovedi sa deje zázrak odpuste-
nia hriechov, ktorý je ukrytý do krá-
sy obradu. Nespovedaj sa
„z mosta
doprosta“,
bez kultúry, bez poriadku.
Katolík/čka nikdy nepreskakuje a ne-
vynecháva. Formuly nie sú na záťaž,
ale pomôcka a prejav mojej pokory.
(Katolícky pozdrav, prežehnanie, vy-
znanie, ľútosť, poďakovanie)
3. Spovedaj sa krátko, jasne, úplne
a zrozumiteľne
K dobrej spovedi patrí to, že je krát-
ka. Krátkosť znamená, že viem roz-
líšiť, čo je dôležité a čo nie. Kto vie,
čo chce, nepotrebuje hovoriť veľa.
Jasnosť smeruje k spovedníkovi. Člo-
vek sa neospravedlňuje, neokrášľuje,
nezahmlieva. Úplne znamená pove-
dať všetko: počet vykonaných smr-
teľných hriechov, ich konkrétny druh
a priťažujúce okolnosti. Všeobecne
nestačí. Zrozumiteľne znamená, že
formulujem svoje hriechy tak, aby
ich kňaz hneď a správne pochopil.
Nemôžem ho nechať v tom, že si
domyslí.
4. Hovorím svoje hriechy, nie bolesti
a trápenia
Sviatosť zmierenia je primárne o od-
pustení hriechov. Preto kajúcnik
nemá rozprávať to, čo ho v živote
trápi alebo bolí (napr. rodinné vzťa-
hy, problémy v práci atď.), ale má ho-
voriť konkrétne hriechy. Ak chce čosi
rozobrať s kňazom hlbšie, je správne,
ak si s ním dohodne duchovný roz-
hovor.
5. Najprv sviatosť zmierenia, potom
sväté prijímanie!
Je nesprávna ba hriešna prax, keď
veriaci, hoci sa vie dostať ku kňazovi,
najprv prijme Najsvätejšie telo Pána
a potom sa ide vyspovedať. Dokonca
ani časová núdza nemôže byť dôvo-
dom.
Pripravil: Radovan Rajčák, kaplán
Osemročné putovani e s pánom f arárom
Pán farár v Kostole sv. Jozefa
v Nazarete, 2015
