1
S p r a v o d a j
SPOLOČNÉ DOBRO - SALUS COMMUNIS
FARNOSTI SVÄTEJ RODINY
1. číslo, 8. ročník -
29. júna 2014
Na Slovensku slávime tento
rok našu národnú Patrónku,
Sedembolestnú Pannu Máriu.
Skúsme spoločne pouvažovať
o nej, o jej siedmich bolestiach –
ako ich identifikovala zo Svätého
písma stáročná tradícia a ľudová
zbožnosť Katolíckej cirkvi – a o
tom, ako by sme aj my tieto Máriine
bolesti mohli rozpoznať v svojom
živote. A aj keď ich pôvod môže
byť v našom živote, na rozdiel od
nej a od jej Syna Ježiša, iný – na-
príklad môžu byť výsledkom
nášho hriechu, našej slabej vie-
ry či našej neschopnosti hľadieť
na veci z perspektívy večnosti
–, spôsob, ako sa s nimi vyrov-
návať by mal byť ten istý, ako u
nej. I nám by mali prispieť nie
k rozkladu, ale k rastu vo viere.
Prvou bolesťou
Panny Márie
bola Simeonova predpoveď o
Ježišovi, keď ho ako 40-dňové-
ho obetovali v chráme. Evan-
jelista Lukáš píše: „Simeon ich
požehnal a Márii, jeho matke,
povedal: „On je ustanovený na
pád a na povstanie pre mnohých
v Izraeli a na znamenie, ktorému
budú odporovať, - a tvoju vlastnú
dušu prenikne meč -, aby vyšlo
najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“
(2, 34-35). Túto bolesť by sme
mohli nazvať, ako bolesť spôsobe-
nú slovom o milovanom človeku.
Mária dostala od Simeona Slovo
predpovede o utrpení jej syna.
Slovo, ktoré ju zranilo a nedalo
jej spávať až dovtedy, kým sa ne-
uskutočnilo. S Máriou sa môžeme
identifikovať vtedy, keď počujeme
i my slovo, ktoré nás zraní: nevy-
liečiteľná choroba, alebo že dieťa,
ktoré sa nám má narodiť, nebude
zdravé, alebo iná zlá správa. Toto
sú chvíle zjednotenia sa s našou
matkou Máriou.
Druhou bolesťou
bol útek do
Egypta. Evanjelista Matúš píše:
„Po odchode [Mudrcov] sa Jozefo-
vi vo sne zjavil Pánov anjel a po-
vedal: „Vstaň, vezmi so sebou die-
ťa i jeho matku, ujdi do Egypta a
zostaň tam, kým ti nedám vedieť,
lebo Herodes bude hľadať dieťa,
aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za
noci dieťa i jeho matku a odišiel do
Egypta“ (2, 13-14). Toto bola bo-
lesť spôsobená neistým osudom
milovaného človeka. Je veľa vecí,
ktoré nám alebo našim blízkym
spôsobujú neistotu ohľadom bu-
dúcnosti: nezamestnanosť, exis-
tenčné problémy alebo vyčíňanie
zlých ľudí. Toto sú chvíle, keď zná-
šame ten istý údel, ako Svätá ro-
dina. Netreba ani tu strácať nádej
v obrátenie zla na dobré.
Treťou bolesťou
je hľadanie
Ježiša v chráme. Evanjelista Lu-
káš hovorí: „...keď sa dni slávností
skončili a oni sa vracali domov,
zostal chlapec Ježiš v Jeruza-
leme, čo jeho rodičia nezbadali.
Nazdávali sa, že je v sprievode.
Prešli deň cesty a hľadali ho medzi
príbuznými a známymi. No nena-
šli. Vrátili sa teda do Jeruzalema
a tam ho hľadali. Po troch dňoch
ho našli v chráme“ (2, 42-46). Toto
bola bolesť spôsobená stratou mi-
lovaného človeka. Vždy, keď sa
nám deti alebo iní blízki stratia, či
už mravným spustnutím, stratou
viery alebo jednoducho tým, že
idú ako Ježiš cestou, ktorej my
nerozumieme, prežívame boles-
ti, ktoré prežívala Mária a Jozef.
Ani tu netreba byť pasívnym, ale
uvažovať, čo je ešte možné urobiť,
aby sa veci – alebo aby sme sa my
sami – zmenili.
Štvrtou bolesťou
bolo stretnu-
tie sa s Ježišom na krížovej ceste.
Evanjelista Lukáš píše: „Šiel za
ním veľký zástup ľudu aj žien, kto-
ré nad ním kvílili a nariekali“ (23,
27-31). Medzi týmito ženami bola
zaiste i Mária, Ježišova matka.
Toto bola pre ňu bolesť spôsobe-
ná ponižovaním a zahanbovaním
milovaného človeka. Niet na svete
väčšej bolesti, ako strata cti, ktorá
sa prejavuje tým, že ľudia si z nás
alebo z našich blízkych robia po-
smech, pohŕdajú nami, majú nás
či ich za nič. Toto sa môže stať,
keď nás nespravodlivo obvinia z
niečoho, čo sme neurobili. Ťažko
nám je prizerať sa na človeka, kto-
rý takto trpí.
Piata bolesť
bol pohľad na Je-
žišovo zomieranie na kríži. Evan-
jelista Ján píše: „Pri Ježišovom
kríži stála jeho Matka, sestra jeho
matky, Mária Kleopasova, a Mária
Magdaléna. ... Potom Ježiš vo ve-
domí, že je už všetko dokonané,
povedal, aby sa splnilo Písmo:
«Žíznim.» Bola tam nádoba plná
octu. Nastokli teda na yzop špon-
giu naplnenú octom a podali mu
ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot,
povedal: «Je dokonané.» Naklonil
hlavu a odovzdal ducha (19, 25-
30). Toto bola bolesť z utrpenia
milovaného človeka. Ježiš trpel
enormne, a Mária nemohla, čo
ako by bola chcela, urobiť úplne
nič. Toto utrpenie sa v našom ži-
vote odohráva, keď vidíme trpieť
svojho blízkeho: telesne, duševne
i duchovne. Vidíme jeho bolesť,
trápenie, bezsenné noci, a ne-
môžeme pomôcť; iba sa prizerať.
Čo však pomôže, je aj obyčajná
prítomnosť, ako v prípade Márie
a Ježiša.
Šiesta bolesť
bolo prijatie mŕt-
veho Ježiša z kríža do lona. Evan-
jelista Lukáš píše: „Tu istý muž
menom Jozef, člen rady, dobrý a
spravodlivý človek judského mes-
ta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich
rozhodnutím ani činmi a očaká-
val Božie kráľovstvo, zašiel k
Pilátovi a poprosil o Ježišovo
telo. Keď ho sňal, zavinul ho
do plátna...“ (23, 50-53). Toto
bola bolesť zo smrti milova-
ného človeka. Mária prežívala
najväčšiu stratu svojho života.
Ježiš ležal mŕtvy v lone, z kto-
rého sa narodil. Je veľa foriem
smrti, z ktorých sa skladá náš
život, kým nepríde smrť defini-
tívna. Musíme odumierať ve-
ciam, vzťahom, závislostiam,
naviazanostiam, sebe samým,
svojmu vlastnému egu. A to
preto, aby sa v nás mohol lepšie a
v plnšej miere rozvinúť život.
A konečne
siedmou bolesťou
Panny Márie bolo uloženie Je-
žišovho tela do hrobu. Apoštol
a evanjelista Ján píše: „V tých
miestach, kde bol ukrižovaný, bola
záhrada a v záhrade nový hrob,
v ktorom ešte nik neležal. Tam
teda uložili Ježiša, lebo bol židov-
ský Prípravný deň a hrob bol blíz-
ko. (19, 41-42). A prorok Izaiáš k
tomu dodáva: „Z úzkosti a súdu ho
vyrvali a kto pomyslí na jeho po-
kolenie? Veď bol vyťatý z krajiny
živých, pre hriech svojho ľudu do-
stal úder smrteľný. So zločincami
mu dali hrob, jednako s boháčom
bol v smrti, lebo nerobil násilie ani
podvod nemal v ústach.“ (53, 8)
Toto je bolesť z odlúčenia od milo-
vaného človeka. I v našom živote
sú bolestné odlúčenia; niektoré sú
časné, niektoré definitívne, naprí-
klad smrť. Je vecou viery prijať
fakt, že ani smrťou sa život, a teda
ani naše vzťahy nekončia, ale iba
sa mení ich podoba. A my sa raz
znova stretneme. Mária o tejto
skutočnosti bola pevne presved-
čená. Preto ani pri zapečatenom
hrobe nestrácala nádej. Ba mohli
by sme povedať, že bola snáď je-
diná, ktorá neverila, že hrob má
v živote jej Syna posledné slovo.
Preto správa o zmŕtvychvstaní ju
sotva prekvapila. Toto je lekcia aj
pre nás: smrť nie je koniec, smrť je
začiatok. A preto žijeme náš život
v nádeji.
Želám vám, milí farníci, požeh-
naný rok so Sedembolestnou Pan-
nou Máriou, našou Patrónkou!
Jozef Dúc, farár
Panna Már i a nám ot vára svo ju náruč
Dôvodom vyhlásenia tematického
roka je 450. výročie od prvého zázra-
ku na príhovor Panny Márie v Šaštíne
a 50. výročie potvrdenia Sedembo-
lestnej Panny Márie za Patrónku Slo-
venska pápežom Pavlom VI. Ten istý
Svätý Otec zároveň vyhlásil chrám
v Šaštíne za Baziliku minor.
Základným cieľom mariánskeho
roka je primknúť sa bližšie k Ježišovi
s Pannou Máriou a podľa jej vzoru.
Vrcholom roka bude zasväcujúce zve-
renie sa pod ochranu Sedembolestnej
Panny Márie v Šaštíne na jej sviatok
15. septembra 2014. Príprava spočíva
v deväťmesačnej novéne, pričom kaž-
dý mesiac má svoju vlastnú ťažiskovú
tému. V našej farnosti sa jej zvyčaj-
ne venuje prednáška počas stretnutí
Ružencového bratstva prvú sobotu
v mesiaci.
V tomto duchu sa v našom kosto-
le každý piatok modlíme ruženec k
Sedembolestnej a každý deň sa pri-
dáva osobitná modlitba k Sedembo-
lestnej Panne Márii.
Sedembolestná Matka, plná milosti,
všetkým otváraš svoju materinskú
náruč, čo sa k tebe utiekajú.
Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša
Krista, tvojho milovaného Syna
a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti
tvojho materinského srdca,
aby si nám, biednym hriešnikom,
vyprosila skutočnú kajúcnosť
a odpustenie našich hriechov.
Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa
celého ľudstva.
Vyhlaď neveru a bludy, vypros nám
milosť vytrvalosti
a pravej lásky k Bohu a blížnym.
Zjednoť kresťanských predstaviteľov
krajín
a vypros nám skutočný pokoj.
Zachovaj pod svojou materinskou
ochranou nášho svätého otca,
biskupov a kňazov.
Odvráť od našej vlasti všetky
nepokoje, nenávisť a každé zlo.
Dovoľ, aby sme spočívali v živote
i smrti v tvojom materinskom srdci,
kým nedosiahneme večnú radosť
a slávu v nebi. Amen
