1
S p r a v o d a j
1. číslo 7. ročník -
30. júna 2013
SPOLOČNÉ DOBRO - SALUS COMMUNIS
V
eríš mi? Koľkokrát v bežnom
živote počúvame túto otázku?
Napriek tomu, že v dnešnom sve-
te relativizácie pravdy sa všeobecne
šíri skeptický názor: „Never nikomu
a ničomu!“, predsa je viera a s ňou
spojená dôvera základom každého
vzťahu. Predovšetkým toho najdôle-
žitejšieho, bytostného vzťahu. Vzťa-
hu Boha a človeka. A práve prehod-
notenie a obnovenie tohto vzťahu je
cieľom Roku viery, ktorý nám prá-
ve v tomto čase Cirkev ponúka. Za-
myslime sa teda spoločne nad da-
rom viery.
Viera je čnosť i činnosť
Viera je nezaslúžený Boží dar,
čnosť, ktorou veríme nielen v exis-
tenciu Boha, ale veríme aj Bohu,
teda tomu, čo povedal a zjavil. Vie-
rou veríme aj v Krista a v Cirkev, ale
aj Kristovi a Cirkvi, teda tomu, čo
nám prostredníctvom Cirkvi pred-
kladá veriť a učí nás konať. Sväté
písmo nerozumie pod pojmom vie-
ra iba nejakú domnienku alebo pre-
svedčenie rozumu. Hebrejský koreň
slova viera „aman“ (odtiaľ amen)
znamená byť pevný, pridržiavať sa
niečoho, a koreň „batah“ zname-
ná, byť si istý, dôverovať. Veriť, teda
znamená cítiť sa vo vzťahu k Bohu
v bezpečí. Viera sa netýka iba in-
telektu, ale zahŕňa celého človeka.
Rozum, vôľu, city i činnosť. Viera
je preto uskutočňovaním mravnos-
ti. Viera v človeku môže zostať aj
po hriechu, pokiaľ to nie je hriech
odpadnutia od viery, no „viera bez
skutkov je mŕtva" (Jak 2, 26). Živá
viera je „činná skrze lásku" (Gal 5,
6). Viera je odpoveď človeka na Bo-
žie slovo a Božiu lásku. Úprimne ve-
riaci sa cíti v celej svojej existen-
cii ako milovaný a obdarovaný Bo-
hom. Cíti pritom dar svojej dôstoj-
nosti a slobody, v ktorej má mož-
nosť úplne sa na Boha spoľahnúť
alebo sa od Boha aj odvrátiť. Nevera
popiera to, že človek je Božím stvo-
rením a je na Boha odkázaný. Budo-
vaním svojej domnelej nezávislosti,
celým životným postojom sebestač-
nosti, človek stráca zmysel, pre kto-
rý bol stvorený a je na najlepšej ces-
te k nevere. Skrze vieru sa človek
sám obracia k Bohu, a tým odpo-
vedá na jeho iniciatívu. Mravné ko-
nanie podľa viery je v úzkom súvi-
se aj s rozumovým chápaním viery.
Čím mravnejšie človek žije, tým lep-
šie aj rozumie, prečo verí a vie vie-
ru aj obrániť.
Viera je krehká
Viera nie je niečo, čo veriaci „má"
raz a navždy. Viera znamená ísť ces-
tou. Táto cesta je „úzka" a tŕnistá(Mt
7,14) – sú na nej aj omyly, pochyb-
nosti, zblúdenia, odbočenia, únava,
zastavenia, neistota, hmla i temno-
ta. Človek často cíti, že jeho viera je
veľmi slabá: „Verím, Pane, pomôž
mojej nevere!" (Mk 9, 24). Vieru ne-
smieme nikdy zaprieť, je možné ju
však, z ochrany pred znesvätením,
niekedy prežívať v skrytosti (napr.
nedávať príliš okato najavo vonkaj-
šie prejavy viery, najmä v čase pre-
nasledovania alebo diskriminácie,
nevystavovať ju zbytočne posmechu
a znesväcovaniu vo viere neprajnom
prostredí). Nesmieme však podľah-
núť aj opačnému extrému, za vieru
sa hanbiť a ukrývať ju. Za vzťah lá-
sky sa človek nikdy ne-
hanbí. Viera a život pod-
ľa viery sú v úzkom spo-
jení aj so spoločenstvom
veriacich, čiže s Cirk-
vou. Viera sa upevňuje,
keď sa spoločne preží-
va, ohlasuje a odovzdá-
va, keď plní svoje misij-
né poslanie. Milí priate-
lia, nikdy nezabudnime,
že viera je darom, pre-
to o ňu neustále pokorne
prosme, ale zároveň ju aj
prehlbujme každoden-
ným osobným rozhod-
nutím, ku ktorému si vy-
prosujme dar sily Ducha
Svätého.
S vierou a vďakou
Bratia a sestry, v du-
chu viery som s radosťou
i s bázňou v srdci, prijal
pred dvomi rokmi pove-
renie otca arcibiskupa
Stanislava Zvolenského
ku službe kaplána v ta-
kej veľkej a milosťami
blahoslaveného pápeža Jána Pavla
II. mimoriadne obdarenej Farnos-
ti Svätej rodiny. Teraz, pri novom
poverení službou vo farnosti Báhoň
od 1. júla 2013, bez zbytočného pá-
tosu, musím úprimne konštatovať,
že to boli roky osobitnej Božej mi-
losti a pastoračných skúseností. Po
dobrom Pánu Bohu chcem sa oso-
bitným spôsobom poďakovať náš-
mu pánu farárovi, duchovnému ot-
covi Jozefovi Dúcovi, všetkým spo-
lupracovníkom, miništrantom, spo-
ločenstvám, mladým i starším, ce-
lému farskému spoločenstvu, za
takmer rodičovskú starostlivosť,
prostredie rodinnej lásky a dôve-
ry, srdečné prijatie a vždy ochot-
ne podávanú pomocnú ruku. Všetci
ostávate v mojom srdci a v modlit-
bách! Vedomý si svojich ľudských
limitov, som sa usiloval odovzdá-
vať to, čo som prijal – Božiu lásku
a milosrdenstvo. Prosím o odpus-
tenie za každé vedomé i nevedomé
ublíženie, pohoršenie či nedosta-
točnosť v službe. Sprevádzajte ma,
prosím i naďalej vo svojich mod-
litbách, ktoré sa budem snažiť opä-
tovať. Veľká vďaka za všetko! Nech
nám všetkým náš Nebeský Otec po-
máha v raste vo viere, aby Rok vie-
ry neostal iba na papieri, ale prejavil
sa konkrétnymi skutkami v našom
živote.
Váš kaplán Janko
FARNOSTI SVÄTEJ RODINY
Da r v i e r y
Krížová cesta
s bl. biskupom Vasiľom
Vezmi svoj kríž a nasleduj ma
V nedeľu 25. marca 2013 po sv.
liturgii v kostole Svätej rodiny
veriaci oboch obradov meditovali
o utrpení nášho Pána na krížovej
ceste. Pri jednotlivých zastave-
niach zároveň rozjímali aj o tŕnistej
ceste patróna petržalskej grécko-
katolíckej farnosti bl. Vasiľa, bisku-
pa, ktorý za svojho života bral
vážne Ježišove slová a vzal svoj
kríž, aby nasledoval svojho maj-
stra. Kristus, náš pravý Boh, ktorý
pretrpel opľuvanie, bičovanie, rany,
ukrižovanie a dobrovoľnú smrť za
spásu sveta, na prosby svojej pre-
čistej Matky, našich prepodobných
a bohonosných otcov, blahoslave-
ného mučeníka, biskupa Vasiľa,
ktorý nás sprevádzal touto krížo-
vou cestou i všetkých svätých,
nech sa nad nami zmiluje a spasí
nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Farský odpust
“Aby všetci jedno boli,” Tieto slová
Pána Ježiša boli aj biskupským
heslom patróna petržalskej
Gréckokatolíckej farnosti bl. bisku-
pa Vasiľa. Pri príležitosti farského
odpustu – hodov v kostole Svätej
rodiny slávili 5. mája 2013 sv. litur-
giu o. Ľubomír Matejovič, grécko-
katolícky farár, spolu s o. Jozefom
Dúcom, rímskokatolíckym farárom.
Vďaka textu sv. liturgie, ktorý bol
premietaný na čelnú stenu chrá-
mu, mohli sa do slávenia sv. litur-
gie aktívne zapojiť gréckokatolícki,
ako aj rímskokatolícki. veriaci.
V homílii o. Ľubomír Matejovič
veriacich nielen previedol životom
bl. hieromučeníka Vasiľa, ale pou-
kázal na to, že slová Pána Ježiša
na adresu slepého od narodenia,
na ktorom sa majú zjaviť skutky
Božie, platia aj o utrpení bl. Vasiľa.
Zároveň povzbudil veriacich, aby
aj oni v tomto duchu videli svoje
vlastné bolesti a utrpenia. Obaja
kňazi po sv. liturgii udelili veriacim
myrovanie a potom všetkých pred
kostolom čakali plné stoly dobrôt,
ktoré pripravili gréckokatolíci na
spoločné agapé.
o. Ľubomír Matejovič
Na sviatok sv. Jána Krstiteľa 24. júna pri večernej
sv. omši sme sa poďakovali vdp. kaplánovi
Jankovi Behulovi za jeho dvojročné pôsobenie
vo farnosti a zaželali mu, aby na príhovor Svätej
rodiny vo svojej ďalšej farskej službe s láskou
a radosťou ohlasoval Kristovo evanjelium.
Vďační farníci
