1
S p r a v o d a j
2. číslo 6. ročník -
23. decembra 2012
SPOLOČNÉ DOBRO - SALUS COMMUNIS
„Mám síce Vianoce celkom
rada, ale niekedy je toho sku-
točne až príliš ...
,
a napokon, veď
na preukazovanie si lásky pred-
sa nepotrebujeme nejaké špeciálne
obdobie..., nemôžem si pomôcť, ale
vydýchnem si, keď bude po sviat-
koch...“
Aj takéto slová môžeme niekedy
počuť z úst unavených gazdiniek,
či náhodných respondentov pred-
vianočných ankiet. A privádza ma
to k zamysleniu – musí to tak byť?
Neexistujú „alternatívne Vianoce“
tak trochu podobné nostalgickým
spomienkam nášho detstva? Ne-
chcem tu spriadať „vianočné klišé“
o komerciou ukradnutých sviat-
koch ani sentimentálne spomínať
na časy, ktoré sa nikdy nevrátia, ale
ponúknuť zvlášť v tomto Roku vie-
ry, alternatívu. Ako na to? Ponajprv
treba znovuobjaviť dušu, podstatu
vianočných sviatkov. A to sa nedá
bez „návratu k prvotnej Láske.“
Uvedomiť si, že neoslavujeme nie-
čo, ale Niekoho. „Chlapček sa nám
narodil, daný nám je Syn.“ Teda
nielen zjazd za prácou, či štúdiom
rozídenej rodiny, príležitosť „vyžeh-
lenia“ narušených vzťahov „kozme-
tickým“ odovzdaním darov, ktoré
sami nikdy nenahradia zanedbanú
lásku, ale spoločná oslava prícho-
du toho, „ktorého túžobne očakáva-
lo celé stvorenie.“
Je našou skúsenosťou, že ak má
niečo mať úroveň, nemožno podce-
niť prípravu. Vianoce ju majú dvo-
jakú – vzdialenú, celé adventné ob-
dobie. Počas nej nás na Vianoce
pripravovali liturgické čítania pri
bohoslužbách, možno rodinné po-
božnosti pri adventnom venci, spo-
ločná modlitba svätého ruženca, či
osobné predsavzatia, ktorými sme
upriamovali svoju vôľu a pozor-
nosť na to, čo je podstatné a učili sa
správnemu vytváraniu hodnotové-
ho rebríčka.
Nemôžeme však zanedbať ani tú
bezprostrednú prípravu. Nemô-
že sa narodiť Kristus do tej rodi-
ny, kde vládne nepokoj, rozbroje či
stres. Skúsme opustiť perfekcionis-
tické predstavy o sviatkoch ako vy-
strihnutých z reklamy a skúsme ich
„strihnúť“ pre potreby našej rodi-
ny. Manželka viac ako kritiku, že
opäť to, ako každý rok, nestíha, po-
trebuje úsmev, všimnutie si množ-
stvá maličkostí, o ktoré sa posta-
rala, ocenenie a ponuku k pomo-
ci. Otcovi namiesto „hubovej po-
lievky“, že ako „pán tvorstva“ ne-
vie zabezpečiť ani to, aby stromček
svietil a na budúci rok kupovanie
kapra nech ani neskúša, stačí vďač-
ný úsmev. A deťom viac ako naj-
novšie hračky ulahodí rodinná po-
hoda. To všetko však človek nezvlá-
da len svojím osobným úsilím, ale
„všetko môže v tom, ktorý ho posil-
ňuje“. Dni sviatkov by celkom pri-
rodzene mala sprevádzať modlitba,
zvlášť tá spoločná. Skúsime to spo-
ločne? Objavíme „alternatívne Via-
noce“ k síce nablýskaným, ale vnú-
torne vyprázdneným komerčným
sviatkom, po ktorých ostáva len
únava a pocit, že na rok to bohato
stačilo? Práve takéto „alternatívne
Vianoce“ Vám všetkým želám a vy-
prosujem.
Požehnané a milos-
tiplné Vianoce všetkým farní-
kom praje
kaplán Janko
P
o m a l y
sa kon-
čí kalendár-
ny rok 2012,
ktorý nám
ponúka dve
veľké
prí-
ležitosti na
znovuobja-
venie viery
v dnešnom
svete. 5. júla
bol vyhlá-
sený
Rok
sv.
Cyri-
la a Meto-
da
ako prí-
prava na slá-
venie 1150. výročia ich príchodu na
naše územie a 11. októbra 2012 sa
začal
Rok viery,
ktorý vyhlásil pá-
pež Benedikt XVI. apoštolským lis-
tom Porta fidei (Brána viery). Obi-
dve udalosti by nás mali povzbudiť
a usmerniť v prehlbovaní národnej
a kresťanskej identity. Aby naša vie-
ra nezovšednela, aby sme boli jej ra-
dostnými svedkami vo svojom po-
volaní, ochotnými slúžiť slovom
i príkladom. A objavovaním nových
impulzov v Božom slove i v živote
Cirkvi pomáhať hľadajúcim a pri-
spieť tak k novej evanjelizácii.
Aktivity našej farnosti sa nies-
li v duchu spolupráce a hľadania
prienikov pri organizovaní a reali-
zácii podujatí. Pri rešpektovaní du-
chovného programu farnosti i za-
chovaní osobitostí každého spolo-
čenstva sme našli spoločnú plat-
formu a na spoločných stretnutiach
sme si dohodli plán podujatí, kto-
ré sme chceli a boli schopní usku-
točniť. Prostriedky poskytlo najmä
o. z. Spoločné dobro z dvojpercent-
ného podielu daní, ale mnohé ak-
cie zabezpečili ochotní dobrovoľní-
ci, ktorí z vlastných zdrojov prinies-
li občerstvenie a postarali sa o prí-
pravu i dôstojný priebeh podujatí.
Na sklonku roka môžeme teda kon-
štatovať, že sa nám s pomocou Bo-
žou i vďaka podpore našich duchov-
ných otcov, pána farára Jozefa Dúca
a kaplána Jána Behulu podarilo zre-
alizovať celý rad podujatí, ktoré pri-
tiahli pozornosť farníkov, oslovi-
li mládež a deti. Stretávali sme sa
pri modlitbe, slávení cirkevných či
osobných sviatkov, na púťach, výle-
toch, ale aj na brigádach pri úprave
pastoračného centra i kostola a jeho
okolia. Na tomto mieste hodno spo-
menúť aspoň niektoré podujatia, na
ktorých participovali viaceré spo-
ločenstvá, predovšetkým Ruženco-
vé bratstvo, Spoločenstvo mladých,
Kráľovná rodiny, eRko, Spoločné
dobro a chrámové zbory seniorov
i mladých.
„ A l t e r n a t í v n e “
V i ano c e
Zo života Farnosti Svätej rodiny
Novokňazské požehnanie
D
ňa 27. júna 2012 slávil v našej farnosti svoju prvú sv. omšu novokňaz
Stanislav Čúzy (z Bratislavy, Rendesu), v našej farnosti praxoval dva
roky ako bohoslovec a následne ako diakon, a tak sme mali možnosť si na-
vzájom vybudovať blízky vzťah. Po udelení novokňazského požehnania sme
mu vyjadrili svoju vďačnosť a zaželali Božie požehnanie a radosť v kňaz-
skej službe.
Klára Grňová za RB
FARNOSTI SVÄTEJ RODINY
